Diagnostika

Východiskom tak prácu v Centre pre dysfluencie je klinický model zajakvosti (Lechta, 1999).
Podľa tohto modelu syndróm zajakavosti (Z) charakterizujú tri skupiny symptómov, ktoré sa vzájomne prelínajú:

  • neplynulosti v rečovom prejave (repetície - napr. opakovania slov, časti viet, ktoré môžu prerásť až do  prolongácií - "tlačenia" zvukov reči) 
  • nadmernú fyzickú námahu pri rečovom prejave (napr. nápadné dýchanie, spazmy až bloky znemožňujúce prehovor) 
  • psychickú tenziu súvisiacu s potrebou komunikovať (s možným vyústením do logofóbie - strachu zo samého rečového prejavu, hýbaniu sa rečovej komunikácii)   
     


V Centre pre dysfluencie sa systematicky zacieľujeme na identifikovanie prejavov nielen neplynulostí v reči, ale aj prvkov nadmernej námahy a prejavov psychickej tenzie (integrovaná diagnostika); v prípade potreby nadväzuje eliminovanie všetkých troch súčastí tohto syndrómu (integrovaná terapia). Ak je to však len trochu možné usilujeme sa o predchádzanie vzniku tohto syndrómu.