Rady pre rodičov, učiteľov

Čo je príčinou zajakavosti dieťaťa?

Základnú príčinu zajakavosti dodnes nepoznáme. Môžu však existovať určité faktory, ktoré pôsobia negatívne a neplynulosť reči vášho dieťaťa fixujú. Môžeme ich však aspoň čiastočne ovplyvniť. Mnohí rodičia si v tejto súvislosti kladú otázky, na ktoré naliehavo hľadajú odpoveď:

Som zlý rodič, pretože sa moje dieťa zajakáva? Kde sa stala chyba?
Rodičia často pociťujú vinu, pretože svojmu dieťaťu nevedia pomôcť. Môžete premrhať veľa času rozmýšľaním, prečo sa to stalo práve vášmu dieťaťu a čo ste mohli urobiť, aby ste tomu zabránili. Berte zajakavosť vášho dieťaťa ako fakt: neriešte otázku "kto za to môže?" ale položte si otázku "kto/čo tu môže pomôcť?" Konštruktívne je pozrieť sa na súčasnosť a budúcnosť a aktívne sa pokúsiť urobiť niečo pre zlepšenie situácie. Určite to stojí za vynaloženú námahu.
Nakoľko môže dedičnosť ovplyvniť zajakavosť môjho dieťaťa?
Vedci našli niečo, čo možno považovať za genetický základ pre určité rečové problémy, ktoré môžu napokon vyústiť do zajakavosti. Dedičná je zvyčajne iba dispozícia človeka ku vzniku zajakavosti. V rodinách, kde sa takýto problém u niekoho z príbuzných vyskytol, sa aj u detí vyskytuje častejšie. Až približne polovica detí, ktoré sa zajakávajú, má v užšej či širšej rodine člena s podobným problémom. U chlapcov sa zajakavosť vyskytuje približne 4-krát častejšie ako u dievčat (je známe, že v predškolskom veku  môžu vznikať rozdiely vo vývine reči a osvojovaní si jazykových schopností u chlapcov a dievčat; v tomto období rodina dieťaťa a jeho sociálne prostredie vplýva z hľadiska výchovy na chlapcov a dievčatá odlišným spôsobom).
Pravdepodobnosť, že zajakavosť u dieťaťa vymizne je väčšia vtedy, ak spomínaný člen rodiny zo zajakavosti "vyrástol" resp. došlo k jej úprave. Riziko, že sa vaše dieťa bude zajakávať sa zvyšuje, ak u člena rodiny tento problém stále pretrváva.
Je príčina zajakavosti v mozgových odchýlkach?
Niektoré novšie publikácie o štruktúre mozgu a jeho aktivite prinášajú dôkazy, že v mozgovej štruktúre človeka s neplynulosťou reči môžu byť určité, veľmi jemné a sotva postrehnuteľné odchýlky, ktoré sa neprejavia v iných oblastiach života, ale práve len v plynulosti jeho reči. Iné výskumy v tejto oblasti zasa  ukazujú, že zajakaví majú inak usporiadané centrá pre reč. Dodnes však nie je jednoznačne dokázané, či tieto rozdiely skutočne existujú ako príčina alebo ako dôsledok zajakavosti. Je však pravdepodobné, že na začiatku vzniku zajakavosti sa podieľa dyskoordinácia mozgových hemisfér.

Má dieťa, ktoré sa zajakáva nedostatok rozumových schopností?
Množstvo získaných informácií o tejto skutočnosti potvrdzuje fakt, že väčšina detí so zajakavosťou má intelekt v pásme bežného priemeru, teda
v norme. Mnohé deti s neplynulosťou reči sú veľmi bystré, niektoré výskumy hovoria o problémoch s plynulosťou reči ako "dani za zvýšenú inteligenciu".

Môže začiatok školskej dochádzky vyvolať zajakavosť?
Začiatok školskej dochádzky je dôležitým medzníkom v živote každého dieťaťa (prechod z aktivít formou hry k dôslednejšiemu vyžadovaniu povinností, dodržiavanie pravidiel disciplíny, zvýšené nároky na pozornosť dieťaťa počas celého vyučovania, nový kolektív v triede atď.). Väčšina detí má určité ťažkosti s adaptáciou, ale u niektorých detí pretrvávajú dlhodobejšie. Z týchto dôvodov sa môže u vášho dieťaťa v období vstupu do školy dočasne plynulosť reči zhoršiť.

Zajakáva sa moje dieťa pretože je ľavoruké / ľavák?
Nie; problémy však spôsobuje násilné precvičovanie ľavorukých detí na používanie pravej ruky napr. pri písaní, pri jedení a pod. V súčasnosti sú už takéto "výchovné metódy" našťastie veľmi ojedinelé. Samotná ľavorukosť však problémy s plynulosťou reči u dieťaťa nespôsobuje.

Vznikne u dieťaťa zajakavosť následkom nesprávneho dýchania?
Namáhavý boj dieťaťa so zajakavosťou je neraz spojený s prekonávaním spazmov artikulačného aparátu a patrí medzi najnápadnejšie príznaky fixovanej zajakavosti. Spôsobujú ju blokády v oblasti dychových svalov, kde vzniká súčasné napätie vo vdychových a výdychových svalových skupinách, takže nevzniká dostatočný tlak vzduchu v oblasti hrtanu, ktorý je potrebný na hovorenie. Zajakavosť teda nevzniká nesprávnym dýchaním, ale prerušovanie výdychového prúdu vzduchu môže byť jej symptómom.

Môže zajakavosť vzniknúť z napodobňovania neplynulej reči od iného dieťaťa?
Zajakavosť nemôže vzniknúť na základe napodobňovania svojho mladšieho alebo staršieho súrodenca, či kamaráta resp. spolužiaka zo školy. Aj keď deti často napodobňujú zvláštnosti, ktoré zaregistrujú u iných detí, samotné napodobňovanie zajakavosť nespôsobuje.

 


Môže spôsobovať zajakavosť dieťaťa nejaký pridružený problém
( detská mozgová obrna, špecifické poruchy učenia resp. iný )?
Poruchy plynulosti reči sa môžu objavovať aj ako príznak iných postihnutí, narušení alebo ochorení. V týchto prípadoch ide o tzv. symptomatické poruchy reči, ktorých priebeh i terapia sú značne odlišné od "pravej" zajakavosti.


Dieťa s vývinovou neplynulosťou (obdobie okolo 3.roka)

Rady pre rodičov
Keďže výskyt vývinovej neplynulosti väčšinou závisí od správania najbližších osôb v prostredí dieťaťa -  najmä od rodiny - je potrebné, vedieť, čo je vhodné robiť, keď dieťa začne byť neplynulé a  čomu sa v tomto období treba vyhnúť.
Existujú určité okolnosti, ktoré na reč dieťaťa vplývajú pozitívne, a naopak také, ktoré môžu zhoršovať neplynulosti v reči a celkovú neistotu vo verbálnom prejave. Preto je dôležité vedieť, ako sa správať k dieťaťu s vývinovou neplynulosťou, aby vývinová neplynulosť neprerástla do začínajúcej zajakavosti.

 

Čo nerobiť

Spomedzi veci,  ktorým by sme sa mali v období vývinových neplynulostí dieťaťa v rodine vystríhať, treba spomenúť tie, ktoré súvisia priamo s neplynulosťami- tzv. rečové správanie-  ale aj tie, ktoré súvisia celkovým správaním prostredia  a s neplynulosťami súvisia často iba nepriamo.

Nevyvíjajte na dieťa časový nátlak
"Netlačte" na dieťa pri hovorení, ani pri iných aktivitách, dajte mu toľko času, koľko samo potrebuje. Je dôležité, aby dieťa necítilo žiadny stres,  ktorý by mohol pôsobiť í negatívne na jeho reč. Neplynulosť sa fixuje a zosilňuje vtedy, ak na rečový prejav dieťaťa pôsobí časový tlak (stres)na hovorenie. Ak sa tento tlak zoslabí, neplynulosť ustúpi.
Napríklad keď dieťa príde domov z materskej školy nezasypeme ho okamžite rôznymi otázkami: "Ako bolo? Čo ste robili?, S kým si sa hral? ". Dieťa necháme oddýchnuť a situačne môžeme povedať napríklad konštatovanie, ktoré dieťa nebude pociťovať ako nátlak, ako nevyhnutnosť okamžite odpovedať: "Dnes bolo zlé počasie, asi ste neboli na prechádzke...".

Nedeklarujte neprimerané očakávania
Úplne nevhodné sú v období vývinovej neplynulosti napríklad vyjadrenia:  "Tvoja kamarátka Anička to vie lepšie, ako ty", alebo "také veľké dievča sa nemôže báť", alebo " chlapci neplačú", Všetky takéto porovnávania a očakávania rodičov môžu viesť k tomu, že dieťa s vývinovou neplynulosťou sa zahanbí, alebo mu navodia pocit, že zlyhalo, a to môže jeho reč zhoršiť.

 

Neprerušujte zrakový kontakt
Na dieťa pôsobí veľmi zneisťujúco, keď niečo rozpráva a my sa pozeráme inam. Ešte horšie je, ak v momente jeho neplynulosti nápadne odvrátime zrak, napríklad preto, aby sme ho nezahanbili. Vyvoláme tým opačný efekt.
Dajte dieťaťu najavo, že ho naozaj počúvate aj tým, že budete počas rozhovoru udržiavať zrakový kontakt. Dieťa tým posilníte. Udržujte zrakový kontakt aj vtedy, keď dieťa rozpráva neplynulo alebo robí pauzy v rečovom prejave.

Nemajte "zatvorené" alebo odkláňajúce sa držanie tela pri rozhovore
Neverbálna komunikácia (držanie tela, mimika, gestika) je rovnako dôležitá ako verbálna.  Mnohokrát si neuvedomujeme, že kým nám dieťa niečo rozpráva, robíme niečo iné  a nevenujeme dostatočnú pozornosť jeho informácii. Dieťa tým môžeme veľmi zneistiť. Pri komunikácii s dieťaťom s vývinovou neplynulosťou treba dať obzvlášť pozor aj na túto oblasť, najmä na:

-  Držanie tela: keď k vám dieťa hovorí, otočte sa k nemu celým telom, aby  naozaj videlo, že ho počúvate;  často sa totiž stáva, napríklad pri umývaní riadu - dieťa nám niečo hovorí a my "akože" počúvame. Riad vtedy treba nechať tak, otočiť sa k dieťaťu a počúvať ho naozaj.

-   Mimiku: zvyčajne si to vôbec neuvedomujeme, že v momente, keď je dieťa neplynulé zvraštíme tvár, dvihneme obočie a podobne. Pre dieťa je to signál, že niečo nie je v poriadku. Naučte sa ovládať svoju mimiku.

- Gestiku: tu platí to isté, ako pri mimike. V momente, keď sa dieťa zasekne v reči, sa niekedy stáva, že urobíme mimovoľné gesto rukami, ktorými mu signalizujeme "pozor, toto nebolo  v poriadku!" Všímajte si aj túto oblasť komunikácie.

Nedávajte vo svojej reči najavo netrpezlivosť, nepokoj
Často si ani neuvedomujeme, ako pôsobíme na svoje okolie. Sme v strese, stále sa niekam ponáhľame. Prejavuje sa to aj v našej reči. Náš rečový prejav je často príliš rýchly, hektický, netrpezlivý alebo dávame (nevedomky) najavo, že sme netrpezliví: sotva čakáme, kým komunikačný partner dohovorí. Na dieťa s vývinovou neplynulosťou to pôsobí stresujúco: cíti sa v tlaku, chce nám vyhovieť a prispôsobiť sa rýchlosti našej reči. Neplynulosti v jeho reči sa však takto iba zhoršujú.
Pri komunikácii s dieťaťom sa skúste spomaliť svoju reč. Nedajte mu najavo, že vy ste v časovom strese, aby ono samo z toho nemalo stres......

Nevyžadujte od dieťaťa direktívne rečový prejav
Keď zistíte, že v reči vášho dieťatka sa objavili vývinové neplynulosti, dočasne redukujte uplatňovanie zaužívaných komunikačných zručností, teda to, "čo sa patrí a čo nie".
Ak napríklad dieťa s vývinovou neplynulosťou nepozdraví susedku, tak ho nebudete nútiť: "pozdrav tetu" alebo ak za niečo nepoďakuje spontánne, nebudete ho nútiť, aby povedalo: "ďakujem". V tomto období je totiž dôležité, aby dieťa necítilo stres, že MUSÍ rozprávať; nemali by sme ho vôbec upozorňovať alebo nútiť na čokoľvek, čo súvisí s hovorením. Keď fáza vývinovej neplynulosti prejde, zase sa môžete vrátiť k vyžadovaniu spoločenskej komunikačnej norme, (poďakovať sa, pozdraviť susedku a pod.).

Neprerušujte dieťa v reči
Niektorí rodičia neraz prerušujú svoje deti v reči: to čo chcú povedať, sa im zdá dôležitejšie....
V období vývinovej neplynulosti nechajte dieťa vyrozprávať sa, neprerušujte ho, ale seba nechajte prerušiť, kedykoľvek sa vám prihovorí. Samozrejme, nedá sa to zrealizovať vo všetkých situáciách, ale pokúste sa o to aspoň v tých, ktoré sú pre dieťa dôležité.
Keď fáza vývinovej neplynulosti pominie, naďalej nebudeme svoje dieťa prerušovať v reči, ale ani od dieťaťa nebudeme tolerovať prerušovanie v reči.

Neupozorňujte dieťa na neplynulosti v reči - neopravujte ho, nežiadajte od neho, aby sa najskôr nadýchlo a až potom hovorilo a pod.
Pri komunikácii s dieťaťom s vývinovou neplynulosťou je dôležité, aby si dieťa nezačalo uvedomovať, že s jeho rečou niečo nie je v priadku, že má nejaký komunikačný handicap. Deti si v tomto období obvykle svoj problém neuvedomujú, pokým ich na to neupozorní jeho najbližšie okolie. Keď si dieťa začne uvedomovať, že jeho reč je iná, že má problémy rozprávať plynulo, že má komunikačný handicap, jeho reč sa stáva ešte neplynulejšou a vývinová neplynulosť môže prerásť do začínajúcej zajakavosti.
Preto sa zásadne vyhýbajte akémukoľvek opravovaniu reči dieťaťa, napríklad: "zopakuj to ešte raz" alebo "ako to rozprávaš! -  povedz to ešte raz a správne" alebo "najskôr si premysli, čo chceš povedať, aby si to povedal správne" alebo "najprv sa nadýchni"...

Netrestajte dieťa za neplynulú reč
Najhoršie, čo môžete urobiť, je trestať dieťa za jeho neplynulú reč. Dieťa nemôže zato, že je neplynulé! V žiadnom prípade ho nijakým spôsobom netrestajte, keď má problémy v reči. Dieťa sa začne báť a jeho ťažkosti ešte viac prehĺbia. Dajte si pozor aj na nepriame tresty. Nemusí to byť napríklad iba vyhrešenie (telesné tresty samozrejme neprichádzajú do úvahy!), ale napríklad aj zamračenie, odvrátenie zraku, grimasa rodičov, atď. v momente neplynulostí môže vaše dieťa vnímať ako určitú formu trestu.

Neanalyzujte  jeho rečový  problém
Už sme písali o tom, ako veľmi je dôležité, aby si dieťa v tomto veku neuvedomovalo, že s jeho rečou nie je všetko v poriadku, že nemá handicap v komunikácii. Ani s dobrým úmyslom dieťaťu s vývinovou neplynulosťou preto nehovorte, že má problémy v reči, ba dokonca, že sa zajakáva; nesnažte sa mu to vysvetliť, jeho reč sa tak môže stať ešte neplynulejšou a pod.

Nehovorte o komunikačných problémoch dieťaťa v jeho prítomnosti
Veľakrát si to neuvedomujeme a rozprávame sa o ťažkostiach dieťaťa, o jeho príznakoch alebo o našom prežívaní jeho neplynulostí priamo v jeho prítomnosti.
Nehovorte pred dieťaťom predškolského veku o jeho ťažkostiach v reči! Iba ho tým na ne upozorníte. Keď sa o tom budete chcieť porozprávať (doma, u odborníka, atď.) je vhodné, aby tam dieťa nebolo prítomné.

Nepredvádzajte dieťa pred známymi
Väčšina rodičov sa chce pochváliť tým, aké má šikovné dieťa.
Príde návšteva a chceme, aby sa dieťa predviedlo, aké je šikovné,  aby zarecitovalo tú krásnu básničku, ktorú sa naučilo, atď. Nevyžadujte to od dieťaťa, keď to nechce samo od seba. Nechajte ho teda, ak sa chce "predviesť" samé od seba ale nevyžadujte od neho : "Poď nám povedať tú básničku, ktorú si sa dnes naučil/a".

Nerozprávajte sa s dieťaťom v cudzom jazyku v období vývinových neplynulostí
V období vývinovej neplynulosti môže rozprávanie v cudzom jazyku pôsobiť na dieťa zmätočne, stresujúco. Môže mať pocit, že cíti tlak, musí rozmýšľať v dvoch jazykoch a to môže jeho neplynulosť ešte zhoršiť. Preto v tomto období nehovorte na dieťa v cudzom jazyku. Ak navštevuje materskú školu s týmto zameraním, v období vývinovej neplynulosti je vhodné dočasne obmedziť osvojovanie si cudzieho jazyka.
Keď fáza vývinovej neplynulosti pominie, môžete sa opäť vrátiť k osvojovaniu si druhého jazyka.

Čo robiť
Vášmu dieťaťu môžu v tomto období pomôcť  nielen rešpektovanie tzv. negatívnych  rád (čoho sa vystríhať) ale aj  pozitívnych pokynov: čo konkrétne s dieťaťom robiť. Aj túto oblasť možno rozdeliť na dve časti: celkové správanie a rečové správanie prostredia.

Poskytnite dieťaťu dostatok času na rozmýšľanie, prípadne na odpovedanie
Dieťa s vývinovou neplynulosťou potrebuje dostatok času na rozmýšľanie a hovorenie. Dajte mu ho!  Poskytnite  mu potrebný čas na to, aby dokončilo, čo chcelo povedať. Okrem toho sa snažte robiť približne jedno - dvojsekundovú prestávku medzi tým, keď dieťa dokončí svoj prehovor a tým, keď začnete hovoriť vy.

Vysvetlite dieťaťu ak nemáte momentálne čas
Ak s vami chce dieťa hovoriť a vy máte  neodkladnú prácu, ktorú v danej chvíli naozaj nemôžete v žiadnom prípade prerušiť, požiadajte dieťa, aby chvíľu počkalo a dohodnite sa s ním, kedy to bude možné. Napríklad: "Hneď ako dotelefonujem, budem ťa počúvať".

Naučte sa skutočne počúvať, čo vám dieťa chce povedať
Počúvajte, čo vám chce dieťa naozaj povedať. Naučte sa to. Premýšľajte o tom, ako zvyčajne počúvate, keď vám dieťa niečo hovorí a ako na to reagujete Niektorí rodičia iba predstierajú, že počúvajú, deti to však zvyčajne rýchlo odhalia.. Dávajte dieťaťu najavo, že vás teší rozprávať sa s ním, počúvať čo hovorí!
Niekedy je to, čo vám vaše dieťa chce povedať "zašifrované". Skúste porozumieť jeho pocitom, motívom, prianiam, ktoré sú skryté za slovami. Pomôžte dieťaťu vedieť vyjadriť svoje pocity.

Ukážte dieťaťu, že ste tu preňho a ukážte mu, že ho ľúbite a prijímate bezpodmienečne - také aké je
Prejavujte svoju lásku dieťaťu čo najčastejšie. Dajte mu najavo, že ho ľúbite, aj keď vás niečím nahnevá, že ho ľúbite bez ohľadu na to, či niečo vyviedlo alebo nie, bez ohľadu na to, či sa mu darí v škôlke a podobne. Každú voľnú chvíľu využite  na spoločné aktivity s dieťaťom.

Chváľte dieťa čo najviac
Chváľte dieťa vždy, keď sa mu niečo podarí. Pochváľte ho aj za zdanlivé maličkosti. Dieťa si to dobré zapamätá - niet lepšej hnacej sily, ako je pozitívna motivácia. Všímajte si jeho silné stránky a podporujte ich. Dieťa nadobudne väčšiu sebaistotu a to sa môže pozitívne odraziť aj v jeho plynulosti reči.

Odstráňte situácie, ktorých sa dieťa zjavne bojí
Niektoré deti sa boja tmy, iné sa boja kúpania, zvierat, cudzích ľudí.... Ak sa dieťa bojí napríklad tmy, nechajte mu v tomto období na noc zasvietenú malú lampičku alebo pootvorené dvere na izbe. Ak sa bojí kúpania, samozrejme, že ho neprestanete umývať, ale obmedzte čas kúpania na minimum a spestrite ho rôznymi hrami, napríklad fúkaním bubliniek, vodnými hračkami a podobne. Ak sa bojí zvierat, či cudzích ľudí, buďte dieťaťu vždy nablízku a  zabráňte blízkemu  kontaktu s nimi.
Keď fáza vývinovej neplynulosti pominie, postupne ho privykajte spať ako predtým, aj týmto situáciám.

Zabráňte, aby sa dieťaťu niekto posmieval
Zasiahnite, ak by sa vášmu dieťaťu niekto posmieval. Susedia, známi a príbuzní by mali po primeranom vysvetlení jednať s dieťaťom jednať rovnako ako vy. Ak sa mu vysmieva iné dieťa, vysvetlite jeho rodičom, o čo ide. Informujte o tom aj pani učiteľku v materskej škole.

Vyhýbajte sa prílišnému rozrušeniu
Dbajte na to, aby ste dieťa pred nejako mimoriadnou nečakanou aktivitou príliš nerozrušili. Ak ide o nepríjemnú udalosť, napríklad návštevu u lekára, pripravte ho na to, že tam idete, ale nerobte z toho výnimočnú záležitosť. Platí to aj o "pozitívnom rozrušení", napríklad pred Vianocami, či pred dovolenkou. Je jasné, že je to príjemná udalosť, na ktorú sa všetci tešíte, ale ani v tejto situácii nevyzdvihujte príliš  jej výnimočnosť a aj prípravy na ne realizujte pokojne.

Dôležité rozhovory realizujte v neprítomnosti dieťaťa
Čokoľvek dôležité riešite, napríklad s partnerom, mali by ste to riešiť tak, aby pri tom nebolo prítomné dieťa, prípadne aby daný rozhovor "neodpočulo". Ak je pritom, alebo ak ho vypočuje, stúpa riziko, že nad tým bude rozmýšľať a bude sa trápiť, znepokojovať. Môže to tak zaťažiť jeho krehkú detskú psychiku, že sa to prejaví v zhoršení príznakov neplynulostí v jeho reči.


Dbajte na to, aby dieťa malo pomerne stály denný režim
Dieťa má mať stereotypný, pravidelný denný režim. Má vedieť, čo ho kedy čaká: cíti sa tak istejšie. Ak dieťa nemá pravidelný režim, je, hrá sa a spáva nepravidelne, ide do postele neskoro,  môže sa to prejaviť aj v zhoršení plynulosti jeho reči.

Informujte ostatných členov rodiny
Poučte najmä starých rodičov, ale aj ostatných príbuzných o základných pravidlách komunikácie s dieťaťom s vývinovou neplynulosťou.
Ak máte viac detí, buďte obzvlášť citliví na to, aby ste na ich úkor neuprednostňovali dieťa a neplynulosťami a naopak -  ak ho však ostatní súrodenci "vytláčajú", potrebuje vašu podporu. Naučte sa vedieť určiť, kedy je potrebná vaša podpora.
Určite si pravidlá komunikácie, vysvetlite deťom, že každý má rovnaký priestor na vyjadrenie toho, čo chce povedať.

Buďte správnym rečovým vzorom
Rozprávajte zreteľne, spisovne, gramaticky správne, primeraným tempom. Od najútlejšieho veku spájajte reč s príjemnými pocitmi, používajte primerané zafarbenie hlasu.

Spomaľte svoju reč
Často si neuvedomujeme, ako rýchlo rozprávame.  Neraz je charakteristickým znakom celých rodín príliš rýchla reč! Dieťa v snahe sa nám priblížiť, nás spontánne napodobňuje a to môže vyvolať a neskôr i zhoršiť neplynulosti v jeho reči.
Naučte sa hovoriť primeraným tempom reči.

Uľahčite dieťaťu hovorenie
Keď sa u dieťaťa objavia známky vývinovej neplynulosti, treba mu uľahčiť hovorenie:
Nepoužívajte veľmi zložité výrazy. Dlhé vety skúste rozložiť na viaceré kratšie vety. Klaďte dieťaťu čo najmenej otázok typu: "prečo?", "ako?", "čo?" Pokúste sa ich preformulovať do viet. Teda NIE: "Ako si sa mal v škôlke?" ALE: "Dúfam, že si sa dnes mal dobre" a pod.

Aplikujte do komunikácie tzv. výmenu rolí.
Buďte praktickým príkladom aj vo výmene rolí pri vzájomných rozhovoroch (dialógoch) .Naučte sa komunikovať štýlom: raz ja - raz ty. Aplikujte to najskôr vy v rámci komunikácii celej rodiny: buďte príkladom a dieťa sa rýchlo naučí spôsob komunikovania svojho najbližšieho okolia. Zamedzíte tak aj prerušovaniu a skákaniu si do reči.
Vo vzájomnom dialógu s dieťaťom, mu v replike neodpovedajte hneď, ale po dvojsekundovej pauze: čiže dieťa niečo povie, vy počkáte dve sekundy a až potom mu odpoviete.

Rozvíjajte reč dieťaťa - čítajte, rozprávajte riekanky, príbehy
Čo najčastejšie a pravidelne čítajte dieťaťu veku primerané príbehy, rozprávky. Obohacujete tak detský  slovník, budujete komunikačnú zručnosť. Ak niektoré rozprávky alebo básničky dobre pozná, nechajte ho dokončiť ich.  Ale zároveň naňho nenaliehajte neprikazujte mu to. Rozprávajte mu aj vymyslené príbehy, i príbehy z jeho života ale vyhýbajte sa tiež strašidelným príbehom, ktoré by ho mohli rozrušiť.
Pri neplynulej reči sú obzvlášť vhodné rytmizované  riekanky, pesničky, básničky, pretože úplne prirodzene spomalia jeho reč .

Kedy navštíviť logopéda?

Logopéda navštívte kedykoľvek, ak máte akýkoľvek pocit, akékoľvek podozrenie, že s rečou vášho dieťaťa niečo nie je v poriadku. Ani návšteva, pri ktorej vám logopéd potvrdí, že všetko je v poriadku, nebola zbytočná. Pri zanedbaní sa môže stať, že si raz budete vyčítať podiel na zajakavosti svojho dieťaťa.
V každom prípade však treba logopéda vyhľadať v prípade, ak:

    •  vaše dieťa v 18 mesiacoch nehovorí v slovách
    • vaše dieťa v 24 mesiacoch nepoužíva dvojslovné vety
    • reč je úplne nezrozumiteľná
    • dieťa rozprávalo a odrazu prestalo
    • má strach komunikovať v prítomnosti niektorých ľudí
    • v reči dieťaťa sa objavilo nápadné a časté opakovanie slov
    • v reči dieťaťa sa objavili nápadné a časté opakovanie časti slov, neprirodzene dlhé pauzy
    • dieťa si pomáha prekonávať ťažkosti v reči neprimeranou mimikou, gestikou, rôznymi  nevhodnými pohybmi
    • dieťa si začína uvedomovať svoje ťažkosti v reči

 

Ako ovplyvňuje spôsob edukácie zajakavosť žiaka?

Môže ovplyvniť neplynulosť žiaka komunikačná situácia?
Komunikačná situácia je dôležitým faktorom, ktorý ovplyvňuje plynulosť reči. Pre zajakavé dieťa je napr. podstatné, či sa rozpráva s autoritou (pedagógom, riaditeľom školy), blízkym človekom alebo príbuzným, spolužiakom a takisto na neho vplýva aj celkové prostredie, v ktorom komunikácia prebieha.

Prečo sa žiak niekedy zajakáva a inokedy nie?
Ako sme už uviedli, príznaky zajakavosti môžu byť situačne podmienené: zajakavosť sa môže prejavovať cyklicky - "prichádza a odchádza".
Na túto skutočnosť  môže mať vplyv osoba, s ktorou dieťa komunikuje (napríklad: rozhovor s autoritou môže u žiaka so zajakavosťou spôsobiť vyšší výskyt neplynulostí ako pri komunikácii so spolužiakom; v rozhovore s najlepším kamarátom v triede sa u neho dokonca nemusí vyskytnúť žiadna neplynulosť v jeho reči).
Na plynulosť reči takisto vplýva aj komunikačná situácia a kvalita/náročnosť informácie, ktorá ju môže následne zhoršovať alebo zlepšovať. Reč zajakavého dieťaťa bude určite plynulejšia pri odpovedi na jeho obľúbenom vyučovacom predmete alebo pri rozhovore o jeho obľúbenej téme (napríklad o futbale), než pri téme neznámej resp. nepríjemnej alebo pri odpovedi na nečakanú otázku.

Kedy sa nezajakáva?
Môžu existovať situácie vyžadujúce rozprávanie, ktoré fluenciu žiaka uľahčujú, napríklad: pri recitácii básne, pri hovorení učiva, ktoré žiak ovláda spamäti (napríklad: násobilka, vymenovanie dní v týždni, mesiacov v roku), pri speve, pri čítaní známeho textu. U niektorých žiakov sa plynulosť ich reči môže zlepšiť pri hraní role na školskom vystúpení alebo v dramatickom krúžku.
Neplynulosť reči žiaka môže zaznamenať pokles s nižším počtom publika a môže úplne vymiznúť pri aktivitách ako sú napr. čítanie alebo unisono hovorenie (súčasné hovorenie s inou osobou/žiakom). Preto by mal pedagóg zvážiť aj využitie týchto foriem skupinových aktivít, kde sa žiak môže prezentovať pred menšou skupinou žiakov/poslucháčov.
Takisto môžete využiť spoločnú/zborovú recitáciu, alebo zvážiť využitie zborového čítania - podľa vhodnosti riešenia zadanej úlohy.
Môžete napríklad pripraviť žiaka na samostatné čítanie takým spôsobom, že najprv bude čítať s väčšou skupinou žiakov a postupne budete počet participantov na danej úlohe znižovať (podobným spôsobom môžete regulovať aj veľkosť "publika", ak to je z organizačných dôvodov možné). V záverečnej fáze nácviku zadanej úlohy ju môže žiak s neplynulosťou riešiť aj samostatne.

Mal by pedagóg otvorene rozprávať pred celou triedou o zajakavosti?
Áno, ak s tým zajakavý žiak predtým súhlasil. Napomáha to odtabuizovaniu  problému medzi ostatnými žiakmi a jeho lepšiemu  porozumeniu. Rozhovor o tomto probléme je zároveň účinnou prevenciou voči výsmechu.
Pedagóg môže napríklad formou rozhovoru s celou triedou v rámci predmetu etickej výchovy alebo počas triednickej hodiny vytvoriť atmosféru akceptácie problému a porozumenia žiaka so zajakavosťou. Mal by však zachovať opatrnosť (pedagogickú taktnosť) a k problému pristupovať citlivo, aby nepriviedol žiaka do rozpakov a neupriamil na jeho problém nežiaducu pozornosť ostatných spolužiakov.
Môžete napr. zvoliť a zadať tému na prezentáciu/referát "inakosť/odlišnosť v živote". Zajakavosť môže byť chápaná ako jedna z takýchto odlišností. Žiaci môžu hovoriť o svojich silných a slabších stránkach a vytýčiť si oblasť, v ktorej by sa chceli zdokonaľovať. K zadanej téme môžu byť prizvaní aj rôzni odborníci alebo rodičia a aj oni môžu hovoriť o rôznych odlišnostiach.

Ako sa zachovať keď zistím, že sa zajakavému žiakovi ostatní spolužiaci vysmievajú?
Pedagóg by mal tento problém riešiť okamžite, ak niečo podobné v triede zistí. Tento problém riešte tak, ako by ste sa zaoberali s hociktorým iným žiakom, ktorý je šikanovaný.
Pomocnou stratégiou vo zvládaní výsmechu môže byť spomínaný referát o inakosti/zajakavosti (napr. referát o slávnych ľuďoch, ktorí boli zajakaví, o tom, aké to je - zajakávať sa, a ako sa iní ľudia cítia pri zajakávaní). Tieto témy si vyžadujú obrovský pedagogický takt z vašej strany, najmä v období puberty. Ďalšou z možností môže byť vytvorenie webovej stránky o zajakavosti pre spolužiakov.

Mal by si žiak so zajakavosťou osvojovať cudzí resp. ešte ďalší cudzí jazyk?
V cudzom jazyku sa neplynulosť reči žiaka dokonca nemusí vôbec objavovať, ale trvá to väčšinou len dovtedy, kým si cudzí jazyk dokonale neosvojí.

V čom spočíva logopedická terapia žiaka s fixovanou zajakavosťou?
Cieľom logopedickej terapie je pomôcť učiteľom, rodičom a deťom - aby ich komunikácia bola uvoľnenejšia. U niektorých žiakov môžeme docieliť plynulú reč, u niektorých reč s menšími neplynulosťami. Učitelia by mali mať na pamäti, že zmena spôsobu hovorenia je zložitý proces. Z času na čas sa môže zajakavosť objaviť vo zvýšenej miere.

Čo robiť pri komunikácii so žiakom

Odstráňte rečové súťaženie v triede
Otázky vyžadujúce značnú verbálnu pohotovosť, napríklad: "Dvadsaťdva plus dvadsaťdva je..." a pedagóg naznačí gestom smerom k žiakovi so zajakavosťou, aby vzápätí odpovedal na otázku - môžu vyvolávať psychickú tenziu s následným zhoršením plynulosti reči u žiaka. Taktiež otázky typu: "Kto prvý povie, v ktorom štáte sa nachádza mesto Rím...?" môžu vyvolať situáciu, kedy u žiaka s neplynulosťou môže dôjsť k blokáde/spazmu artikulačného, hlasového alebo dychového svalstva a pedagóg sa môže mylne domnievať, že žiak sa na hodinu nepripravil.
Vhodnejšie je vopred pripraviť žiaka, že od neho budete vyžadovať ústnu odpoveď, ako sme už uviedli. 

Uľahčite žiakovi ústnu odpoveď pred triedou
Ústne odpovede môžu byť pre niektorých žiakov ľahšie, ale aj zložitejšie a komplikovanejšie pre iných. Niektoré názory žiakov s fixovanou zajakavosťou: "Učiteľ by so mnou nemal zaobchádzať inak ako s ostatnými žiakmi. Keď sa začnem zajakávať - mal by iba počkať - kým prekonám neplynulosť". "Mám na mysli rečovú pauzu, ktorá by sa nemala započítavať do času odpovede na otázku a nemala by ovplyvniť moju známku/hodnotenie" alebo "Keď mám horší deň, zvyčajne sa neprihlásim na ústnu odpoveď. Iba počúvam ostatných."

Zapojte žiaka do aktivít realizovaných v triede tak, aby ostatní spolužiaci nemali pocit jeho zvýhodňovania
Mala by sa od žiaka so zajakavosťou očakávať ústna odpoveď pred triedou, alebo by mal byť od verbálnych aktivít oslobodený? Nedostaneme ho tým do rozpakov?
Na riešenie tejto otázky však neexistuje univerzálna odpoveď. V bežnej základnej škole u nás má učiteľ k dispozícii "Metodické pokyny na hodnotenie a klasifikáciu žiakov so špeciálnopedagogickými potrebami v bežných základných školách" MŠ SR z roku 1996 č. 6164/96 - 153 s platnosťou od 1.1. 1997. V druhej časti metodických pokynov, v odseku 2 sa upozorňuje na individuálny prístup k deťom/žiakom s narušenou komunikačnou schopnosťou. Tretí paragraf sa vzťahuje priamo na zajakavého žiaka:
"Zajakavý žiak môže byť ústne skúšaný a na obsah jeho výpovede môžu byť kladené rovnaké nároky ako na ostatných žiakov. Formálna stránka odpovede sa nehodnotí. Zajakavému žiakovi treba poskytnúť viac času na odpoveď a taktne o tom poučiť aj spolužiakov."
Udelenie privilégií ("špeciálnych výhod") napr. realizácia odpovede písomnou formou, ústna odpoveď bez účasti ostatných žiakov alebo úplné vylúčenie/nesplnenie úlohy môže niekedy vyvolať odmietavý postoj zo strany spolužiakov, v horšom prípade aj výsmech. Inokedy - zvyčajne pri ťažšej forme zajakavosti - je to potrebné.
Jedným z možných riešení je súkromný rozhovor medzi štyrmi očami pedagóga so zajakavým žiakom. Tento rozhovor musí byť žiakom chápaný pozitívne: mal by získať pocit, že všetci žiaci majú svoje silné a slabšie stránky. Pedagóg a žiak si môžu spoločne vymyslieť a navrhnúť pomôcky na riešenie verbálnych úloh malými krokmi (pomocou prehľadu zadaných tém v triede, tabuliek, konkrétnych materiálov). Dôležitý je aj rozhovor s celou triedou.