Prof. MUDr. Pavol ŠTEINER, DrSc.

(*1908, †1969)

Narodil sa 28.3.1908 v Bratislave. Medicínske vzdelanie nadobudol na lekárskych fakultách v Prahe, Viedni, Paríži a Bratislave, promoval v roku 1932. Popri medicíne v roku 1933 získal aj doktorát filozofie na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. V rokoch 1934-1939 pracoval pracoval na Chirurgickej klinike prof. Kostlivého, kde v roku 1938 získal chirurgickú špecializáciu. V roku 1939 emigroval do Anglicka, tam aj nostrifikoval a do roka 1945 pracoval ako vojenský chirurg. Jeho odborné úspechy ako vedúceho pracovníka traumatologického oddelenia St. Olave Hospital a neskôr chirurgického oddelenia Mild End Hospital sa zalúžili na udelení titulu člena Kráľovskej chirurgickej spoločnosti (FRSC).

Po návrate na Slovensko v rokoch 1945-1946 viedol chirurgické oddelenie Štátnej nemocnice v Košiciach. Od septembra 1946 bol primárom chirurgického oddelenia v Martine. Po vzniku samostatného Slovenského ústavu pre doškoľovanie lekárov v Trenčíne v roku 1957, vrátane vzniku samostatných katedier v základných medicínskych odboroch, sa klinickou základňou pre doškoľovanie v chirurgii sa stalo chirurgické pracovisko v Martine. V roku 1957 založil Chirurgickú katedru Slovenského ústavu pre doškoľovanie lekárov, čo bolo jednoznačne začiatkom systémového postgraduálneho vzdelávania v chirurgii (v súčasnej dobe zastrešeného Slovenskou zdravotníckou univerzitou). Päť rokov prebiehali špecializačné kurzy z anestéziológie, hrudnej chirurgie, ortopédie, urológie, plastickej a rekonštrukčnej chirurgie, neurochirurgie a detskej chirurgie pod vedením Katedry chirurgie. V roku 1961 Pavol Šteiner habilitoval na docenta chirurgie. Po vzniku tretej lekárskej fakulty v Martine stal vedúcim katedry chirurgie, pričom od roku 1967 sa oddelenie stalo Chirurgickou klinikou. Uvedené pracovisko prof. Šteiner viedol až do svojho náhleho ukončenia života v roku 1969. V roku 1967 mu udelili štátne vyznamenanie Rad práce, v tom istom roku obhájil doktorát vied a bol menovaný profesorom chirurgie. Žiaľ dobovou deformáciou personálnych vzťahov sa menovací dekrét profesora dostal až po jeho smrti k príbuzným.

Prof. Šteiner patril k zakladateľom slovenskej kardiochirurgie, ako prvý v roku 1953 vykonal plánovaný chirurgický výkon na srdci – komisurolýzu stenotickej mitrálnej chlopne. V roku 1968 vykonal prvú úspešnú embolektómiu z pľúcnej tepny v mimotelovom obehu na Slovensku. Pod jeho vedením martinské chirurgické pracovisko vykonalo vyše 300 operácií srdca a veľkých ciev. Vychoval plejádu úspešných slovenských chirurgických osobností (Haninec, Chalupa, Chrenko, Junas, Mazuch, Medla, Mikler, Palenčár, Pavlík, Slameň, Šajgalík, Zavarský, Zboja). Svojím pôsobením priniesol Kostlivého chirurgickú školu do Martina a prostredníctvom svojich žiakov aj do ďalších regiónov Slovenska. Jeho monografie, z roku 1955 Predoperačná a pooperačná starostlivosť a z roku 1966 Klinická fyziológia pre chirurgov, sa stali od svojho vzniku a aj po smrti autora pre viacero generácií chirurgov „krédom“ v ich chirurgických začiatkoch a v príprave na atestačné skúšky z chirurgie. Uverejnil vyše 70 odborných prác, hlavne z oblasti kardiochirurgie a resuscitácie, doma aj v zahraničí odprednášal 54 odborných prednášok.

Prof. Šteiner patril aj k výborným slovenským športovcom. Od roku 1929 celé desaťročie bol majstrom - voľnoštýliarom ČSR v plávaní, reprezentoval ČSR vo vodnom póle a aktívne sa zúčastnil olympijských hier v Amstredame v roku 1928 a v roku 1932 v Los Angeles. Bol držiteľom titulu „Zalúžilý majster športu“. Prof. Šteiner požíval veľkú úctu a obdiv u svojich spolupracovníkov a širokej lekárskej verejnosti, vážili si jeho nadčasovosť, široký rozhľad, chirurgickú erudíciu, ľudskosť a znalosť cudzích jazykov. Meno tohto veľkého človeka a odborníka pripomínajú periodicky sa opakujúce martinské lekárske odborné konferenie s názvom Šteinerov deň.

autor: Juraj Olejník, Bratislava jún 2007