prof. MUDr. Viliam Izakovič, CSc.
(* 24. 06. 1925, † 1986)

Prof. MUDr. Viliam Izakovič, CSc. sa narodil 24.júna 1925 v Borovej pri Trnave. Po promócii v r. 1950 a absolvovaní základnej vojenskej služby nastúpil na interné oddelenie OÚNZ vo Zvolene. Najskôr pracoval ako sekundárny lekár, potom ako ordinár pre endokrinológiu.

Na genetickej scéne sa objavil ako zrelý lekár naplnený praktickými skúsenosťami z interného lekárstva a endokrinológie. Napriek tomu, že sa mu opona náhle zavrela pri nedožitých 61. narodeninách, zanechal maximum odborného a mnoho ľudského pre svojich pokračovateľov. Všetci, čo pracovali v jeho blízkosti, ho charakterizovali ako excelentného lekára, brilantného učiteľa a prednášateľa, húževnatého a pracovitého človeka, náročného na seba a ostatných. Bez zvýšenia hlasu vzbudzoval rešpekt. Lásku k medicíne a pedagogickej práci demonštroval na bežnej rannej porade. Ohromoval schopnosťou zhodnotiť tisícku mitotických buniek, z ktorých vedel predvídať osudy pacientov. Zároveň aj sám pripravoval inštruktívne montáže karyotypov, ktoré vyšperkované jeho písmom a so zvýraznením výučbových detailov, sú použiteľné dodnes. Svojim spolupracovníkom nenápadne podsúval dokonale pripravené pedagogické materiály a iné informácie s didaktickým podtónom, ktorými budoval a súčasne aj stimuloval návyk k systematickej práci a k sledovaniu zahraničnej literatúry.

Jeho orientácia na lekársku genetiku odrážala zvedavú dušu výskumníka a nesmiernu predvídavosť. Zakrátko od zavedenia cytogenetických metód do praxe objasnil nálezmi gonozómových anomálií príčinu porúch somatosexuálneho vývinu u slovenských pacientov. Dosiahnuté výsledky vyústili do monografie Cytogenetika v klinickej endokrinológii (Martin: Osveta, 1972), ktorá nestratila na cene dodnes.

Jeho prednášky a publikácie najmä z oblasti klinickej cytogenetiky boli na odborných fórach doma a v zahraničí vysoko uznávané. Odprednášal viac ako 400 prednášok, publikoval 150 vedeckých prác, z toho 14 knižných. Najvýznamnejšie práce boli z oblasti gonozómového mozaicizmu a cytogenetiky hemoblastóz.

Prof. Izakovič bol ponorený do postgraduálneho vzdelávania od počiatku jeho vzniku v Trenčíne, až do konca života na báze Subkatedry klinickej genetiky ILF, terajšej SZU. Na riešení odborných problémov spolupracoval s prof. MUDr. A. Getlíkom, prof. MUDr. A. Sakalovou a MUDr. A. Vahančíkom z hematológie, a mnohými ďalšími.

Samostatný pedagogický útvar založený v r. 1971 sa v rámci bývalej ČSSR, stal prvou výučbovou základňou pre budúcich lekárov - genetikov. Profesor Izakovič položil základy pre súčasné špecializačné a certifikačné štúdium laboratórnych a diagnostických metód v klinickej genetike pre laborantov a iných vysokoškolákov pracujúcich v odbore. Ako strojca prvej koncepcie lekárskej genetiky v r. 1972 dal impulz pre budovanie siete genetických pracovísk.

Bez predsudkov možno povedať, že mnohí z jeho žiakov sa aj v tomto čase v duchu s ním radia a konfrontujú riešenie problémových situácii, ktoré prinieslo obdobie transformačného procesu. Trvalou spomienkou na významnú osobnosť prof. Izakoviča je odborná akcia SSLG, ktorá sa koná každoročne od r. 1990. Pod názvom Izakovičov memoriál sa prezentuje pokračovanie jeho práce v živom odbore lekárskej genetiky. Prof. Izakovič by sa určite potešil rozvoju molekulovej cytogenetiky a DNA diagnostiky, ktorá zasahuje všetky oblasti medicíny. Zaiste by ocenil pokrok laboratórnych diagnostických metód v oblasti onkogenetiky hemoblastóz, ktorej bol priekopníkom na Slovensku a tiež takmer 10-ročnému fungovaniu Centrálneho genetického registra, o zriadenie ktorého sa usiloval viac ako 10 rokov. Zásluhy prof. Izakoviča v medicínskej sfére a najmä v postgraduálnom vzdelávaní na pôde ILF sú nezabudnuteľné.

Genetizáciu medicíny, ktorá je dnes naplno zviditeľnená, prof. Izakovič predvídal už pred viac ako 20 rokmi.

autor: doc. MUDr. Darina Ďurovčíková, CSc.