|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| OZNAMY SZU | ||||||
|
||||||
| OZNAMY AS SZU | ||||||
|
||||||
| Zápisnice zo zasadnutí AS SZU | ||||
|
|
||||
|
Prof. MUDr. Alojz Ján Chura
Profesor Alojz Chura sa narodil 11. júna 1899 v Hliníku nad Váhom, zomrel 24. júla 1079 v Trenčíne. Po absolvovaní Lekárskej fakulty nastúpil dr. Chura na Detskú kliniku LF Univerzity Komenského v Bratislave, ktorú založil a viedol vynikajúci český pediater prof. Brdlík. Na klinike pracoval viac rokov ako neplatená vedecká pracovná sila a externý lekár. Absolvoval študijné pobyty vo svetoznámom Hospital for Sick Children v Londýne a na klinikách v Amsterdame, Leydene a Berlíne (prof. Czerny). V r. 1929 bol habilitovaný na docenta (práca „Epidemiologický a experimentálny výskum záškrtu“), V r. 1930 sa prof. Brdlík spolu s doc. Švejcarom vrátil do Prahy a na odporúčanie prof. Brdlíka sa stal doc. Chura zastupujúcim prednostom, v r. 1933 mim. profesorom a riadnym prednostom Detskej kliniky LF Univerzity Komenského. V r. 1936 sa stal riadnym profesorom detského lekárstva, v r. 1938 – 1939 bol dekanom LF a rektorom Slovenskej univerzity v Bratislave.
Napriek tomu, že o tom neskôr odmietal hovoriť, dosvedčili svedkovia a viaceré dokumenty, že ochraňoval židovských (umožnil im ukončiť vysokoškolské štúdium a tajne im odovzdal diplomy) a českých študentov (po uzavretí českých vysokých škôl im umožnil na falošné protektorátne dokumenty študovať v Bratislave) a na Detskej klinike LF UK počas II. svetovej vojny pracovali uňho mnohí rasovo a politicky prenasledovaní lekári. V r. 1945 bol zbavený vedenia Detskej kliniky LF a preložený do Trenčína, kde sa stal primárom infekčného oddelenia. V Trenčíne sa mu podarilo vybudovať nové Detské oddelenie (v 50. rokoch najmodernejšie na Slovensku) a stal sa jeho prednostom.
Od začiatku pôsobenia v pediatrii mala jeho práca nielen odborný, ale aj sociálno-ekonomický charakter. V odbornej pediatrickej práci sú priekopnícke najmä jeho práce z oblasti výživy dojčiat (význam dojčenia, umelá výživa) a starších detí, pneumológie a infekčných chorôb. V sociálno-ekonomickej oblasti bojoval za zníženie dojčenskej úmrtnosti (v niektorých regiónoch Slovenska vtedy dosahovala dnes neuveriteľných vyše 400 promile) a vybudoval systém poradní (pre dojčatá, prenatálnu poradňu pre gravidné ženy, antisyfilitickú poradňu, kardiologickú, reumatologickú, diabetickú poradňu a ďalšie), ktorý sa v pediatrii úspešne využíva dodnes, hoci mnohé poradne sa zmenili na samostatné ambulancie. Založil školsko-zdravotnú službu a začal robiť sústavnú starostlivosť o adolescentov, čím vlastne založil dorastové lekárstvo desiatky rokov skôr, než sa začalo vytvárať v rozvinutých krajinách západnej Európy a USA. Vybudoval špecifickú starostlivosť o telesne a psychicky poškodené deti. Vo svojej vedecko-výskumnej práci a klinickej praxi sa zameriaval na výskum a profylaxiu detských chorôb na Slovensku – psoriázu (lupienku), záškrt, cystitídu v detskom veku, skoliotické úchylky detí a pod. Analyzoval príčiny klesajúcej pôrodnosti na Slovensku, pričom poukázal na jej negatívne dôsledky pre budúcnosť.
Okrem vyše 100 publikácií v renomovaných odborných časopisoch doma i v zahraničí vydal prof. Chura viacero kníh, ktoré boli v tom čase míľnikmi pediatrie. Bolo to predovšetkým trojdielne „Slovensko bez dorastu“, ktoré obrátilo pozornosť na dodnes aktuálny problém poklesu pôrodnosti, knihy „Infekčné choroby v detskom veku“, „Choroby respiračného ústrojenstva detí“, „Pneumologické problémy“ (vyšli aj v ruštine) a iné. Založil a organizoval Slovenský pediatrický spolok (predchodca dnešnej Slovenskej pediatrickej spoločnosti SLS), ktorý sa pravidelne prezentoval na stránkach renomovaných zahraničných časopisov (Mtschr Kinderheilk, Am J Dis Childh).
Aj po príchode do Trenčína ostal prof. Chura vedúcou osobnosťou slovenskej pediatrie. Vybudoval tu systém obvodnej pediatrickej starostlivosti, ktorý sa stal vzorom pre celé Slovensko, vychoval celú generáciu pediatrov, ktorí sa stali vedúcimi osobnosťami slovenskej pediatrie (Getlík, Černay, Horanský, Konkol, Radosa, Hlavatý, Sámel, Hrádocká, ďalší), pokračoval vo výskume pneumopatií, reumatickej horúčky a infekčných chorôb.
Na začiatku 50. rokov 20. storočia vypracoval podrobný plán postgraduálneho vzdelávania pediatrov v Československu (podľa týchto návrhov začali 6-mesačné kurzy v Havlíčkovom Brode) a bolo logické, že pri založení Školského strediska Povereníctva zdravotníctva pre doškoľovanie lekárov v Trenčíne sa stal prvým vedúcim Katedry pediatrie strediska a bol spoluzakladateľ Slovenského ústavu pre doškoľovanie lekárov. Funkciu vedúceho Katedry pediatrie vykonával 3 roky, potom ho vystriedal Andrej Getlík. Pod jeho vedením vypracovala klinika, spolu s pražskou detskou klinikou, postup pri liečbe krivice jednorázovými dávkami vitamínu D, ktorý sa neskôr zaviedol ako prevencia proti tejto chorobe na území celej republiky. Podľa jeho návrhu bol vybudovaný liečebný ústav detskej tuberkulózy v Lučivnej a ústavy pre mentálne zaostalé a telesne chybné deti pri Červenom moste v Bratislave. V roku 1953 bol jedným zo spoluzakladateľov Školského strediska pre postgraduálne doškoľovanie lekárov na Slovensku, neskoršieho Inštitútu pre ďalšie vzdelávanie lekárov a farmaceutov.
V r. 1969 bol prof. Chura politicky rehabilitovaný a k jeho sedemdesiatinám mu prezident Svoboda udelil Rad práce. Za svojho života získal množstvo ďalších vyznamenaní a ocenení (Zlatá medaila J.E. Purkyně, Medaila za vernú službu v zdravotníctve a iné). Detské oddelenie v Trenčíne viedol do r. 1976, kedy odišiel do dôchodku. Prof. Chura sa spolu s prof. Brdlíkom pokladajú za zakladateľov slovenskej pediatrie a prof. Chura s prof. Getlíkom sú zakladatelia postgraduálneho vzdelávania pediatrov na Slovensku.
autor: prof. MUDr. Miroslav Šašinka, DrSc. |
| © Copyright 2010 Slovenská zdravotnícka univerzita v Bratislave | Posledná aktualizácia: 13.06.2023 |