prof. MUDr. Július HRÚZIK, CSc.

(*12. 04. 1921, † 5.9.2009)

Prof. MUDr. Július Hrúzik, CSc, vedúci Katedry infekčných chorôb Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a prednosta Kliniky infekčných a parazitárnych chorôb Nemocnice s poliklinikou akademika L. Dérera v Bratislave sa narodil 12. apríla 1921 v Hosťovciach. Do gymnázia chodil v Zlatých Moravciach, kde roku 1941 maturoval. Po maturite sa zapísal na Lekársku fakultu Univerzity A. Komenského v Bratislave, ktorú úspešne skončil a roku 1947 promoval. Potom pracoval ako sekundárny lekár na internom oddelení v Trnave, odkiaľ v auguste roku 1948 prešiel na I. internú kliniku LFUK v Bratislave.

Pod vedením akademika L. Dérera získal veľmi dobré teoretické znalosti, cenné praktické skúsenosti a široký rozhľad vo vnútornom lekárstve, ktoré mu slúžili ako pevná a veľmi dobrá báza pre jeho ďalšiu plodnú činnosť v užšom zameraní na problematiku infekčných chorôb. V roku 1955 vo funkcii vedúceho odborného lekára bol poverený vedením infekčného oddelenia I. internej kliniky LFUK. Roku 1960, na základe svojich odborných prác a habilitačnej práce, získava vedecko-pedagogickú kvalifikáciu docenta internej medicíny — infektológie. Nasledujúci rok bol prof. Hrúzik menovaný za vedúceho novozriadenej kliniky infekčných chorôb LF UK. Po úspešnom obhájení kandidátskej dizertačnej práce získava roku 1964 vedeckú kvalifikáciu — kandidát lekárskych vied. Roku 1970 bol menovaný profesorom.

Prof. Hrúzik sa už ako gymnazista politicky orientuje a angažuje, za túto svoju činnosť bol preto v roku 1941 väznený a súdený. Bohatá a plodná je liečebno-preventívna, pedagogická, vedeckovýskumná a organizátorská činnosť prof. Hrúzika. Od svojich začiatkov na I. internej klinike LF UK prešiel postupne všetkými stupňami pedagogickej práce vysokoškolského učiteľa. Viedol praktiká a stáže z vnútorného lekárstva a infektológie. Neskoršie bol. poverený prednášaním a skúšaním infektológie poslucháčov na všetkých smeroch LF UK v Bratislave a 8 rokov ako externý vedúci aj vo vzniknutej pobočke LF UK v Martine.

Mimoriadnu pozornosť venuje i výučbe zahraničných študentov, pre ktorých vedie zvláštne semináre z problematiky chorôb tropických a subtropických oblastí, v ktorých venuje zvláštnu pozornosť triednemu a sociálnemu aspektu prednášanej problematiky.

Od roku 1967 prof. Hrúzik vo funkcii externého vedúceho Katedry chorôb prenosných a chorôb trópov Inštitútu pre ďalšie vzdelávanie lekárov a farmaceutov v Bratislave vedie a usmerňuje postgraduálnu erudíciu infektológov. Je odborným vedúcim kurzov zdravotníckej problematiky trópov a subtrópov, určených pre lekárov - expertov pre prácu v rozvojových krajinách a základných kurzov v infektológii pre lekárov z pediatrických oddelení.

Veľkú starostlivosť venoval aj výchove spolupracovníkov, vedeckých ašpirantov nielen na vlastnom pracovisku, ale aj externe. Ako školiteľ ašpirantov vychoval šesť kandidátov vied. Jeden z nich sa stal docentom vnútorného lekárstva a bol poverený vedením novozriadenej kliniky, jeden sa habilitoval pre Lekársku fakultu v Martine a ďalší dvaja docenti pôsobia na našej klinike.

Tieto rozsiahle pedagogické povinnosti vykonával so záujmom a na vysokej úrovni. V tomto smere možno charakterizovať aj jeho učebné texty pre medikov „Vybrané kapitoly z infektológie", „Vírusové a rickettsiové nákazy" a stať o vírusových chorobách vo „Vnútornom lekárstve", stať o infekčných chorobách v „Kompendiu lekárskej posudkovej činnosti" a vo „Vademecum medici", ktoré sú určené pre postgraduálnu erudíciu.

Bohatá publikačná činnosť svedčí o rozsiahlej a plodnej vedeckovýskumnej práci prof. Hrúzika. Prvé práce ešte pod vedením akademika L. Dérera boli zamerané internisticky, skoro sa však výhradne orientuje na infektologickú problematiku. Námety pre svoju vedeckovýskumnú činnosť čerpal zo svojej každodennej práce na klinike. Prvá skupina prác s infektologickou problematikou bola venovaná závažnej otázke vírusových hepatitíd. Získané poznatky z tejto aktuálnej problematiky vyústili v jeho habilitačnej práci na tému „Zmeny aktivity aminoferáz pri pečeňových chorobách". V početnej skupine prác zameriava svoju pozornosť a záujem na problematiku leptospiróz. Aktuálnosť týchto infekcií rieši z viacerých hľadísk, diagnostického, terapeutického, opakovaných infekcií rôznymi typmi leptospiróz, ich vzťahu k povolaniu a možnosti aktívnej imunizácie polyvalentnou vakcínou. Do tejto problematiky zapadá aj téma jeho kandidátskej dizertačnej práce „Vzťah leptospirózy k povolaniu". Klinickú problematiku zoonóz najmä tularémie, ornitózy a kliešťovej encefalitídy rieši vo viacerých prácach. Ojedinelý je popis ochorenia človeka besnotou, cenné sú práce v profylaxii tohto ochorenia. Z klinického a epidemiologického hľadiska sú dôležité štúdie o chronickom nosičstve salmonel. Zaujímavé sú kazuistické práce o zriedkavých infekčných ochoreniach, ako aj informácie o infekciách vírusmi Tribeč a Tahyňa.

Prednášková činnosť prof. Hrúzika na domácich a zahraničných fórach je bohatá. Zúčastnil sa aktívne na viacerých medzinárodných kongresoch a konferenciách so svojimi zaujímavými prednáškami, do ktorých zhrnul svoje cenné poznatky z infektologickej problematiky, čím prispel k rozširovaniu znalosti o našej vede a zároveň poukázal na možnosti aplikácie nových poznatkov u nás. Svoje vedeckovýskumné a klinické vedomosti prehlboval študijnými pobytmi v zahraničí (ZSSR, BĽR, MĽR, NDR, PĽR, RĽR, Francúzsko, NSR, USA, Veľká Británia).

S postavením vedúceho kliniky a katedry súvisí celý rad ďalších funkcií, prof. Hrúzik mal a má veľa významných funkcií doma i v zahraničí, z ktorých uvádzame tie najdôležitejšie. Bol členom Vedeckej rady LF UK a ILF, členom Komisie pre Štátne záverečné skúšky z internej medicíny, školiteľom ašpirantov, členom komisie pre obhajobu kandidátskych prác dizertačných z mikrobiológie, epidemiológie a vnútorných chorôb, členom Komisie pre obhajobu doktorských dizertačných prác 0606 epidemiológia (zlúčená s mikrobiológiou). Bol členom rady európskych škôl a inštitútov tropickej medicíny, členom výboru Medzinárodnej spoločnosti pre štúdium infekčných a parazitárnych chorôb. Bol čestným členom Maďarskej infektologickej spoločnosti a Československej spoločnosti pre infekčné choroby. Bol predsedom Československej a Slovenskej infektologickej spoločnosti. Bol hlavným odborníkom pre infektológiu Ministerstva zdravotníctva SSR atď.

Prof. Hrúzik svoje organizačné schopnosti uplatnil a veľké úsilie vynaložil pri zakladaní a budovaní kliniky infekčných chorôb, strediska pre cudzokrajné choroby a pri budovaní katedry chorôb prenosných a chorôb v trópoch ILF v Bratislave. Všetko jeho úsilie a námaha vložená do tejto náročnej organizačnej činnosti boli úspešne korunované v januári 1979, kedy Klinika infekčných a parazitárnych chorôb začala svoju činnosť v infekčnom pavilóne NsP akad. L. Dérera na Kramároch. Dnes táto klinika predstavuje solídnu bázu na veľmi dobrej úrovni nielen pre liečebno-preventívnu starostlivosť, vyučovanie medikov a postgraduálnu erudíciu lekárov v infektologickej problematike, ale aj pre serióznu vedeckovýskumnú prácu.

autor: doc. MUDr. Katarína Holečková, PhD.