univ. prof. MUDr. Ernest DLHOŠ, DrSc.
( *10. 05. 1910, † 1994)

Profesor MUDr. Ernnest Dlhoš, DrSc bol výnimočnou osobnosťou s veľkou životnou energiou, vytrvalosťou, invenciou aj pozitívnou ctižiadosťou. Ako 31 ročný odišiel MUDr. Dlhoš z Kliniky pôrodníctva a chorôb ženských LF SU v Bratislave od profesora Michala Šeligu (1881 – 1945). Stal sa primárom Gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia nemocnice vo Zvolene, neskôr v Košiciach a v Martine. Nestal sa z neho „malomeštiacky primár“. Naopak, začal tvrdo pracovať – prednášať, publikovať, vystupovať na vedecko-odborných fórach. Nevyšla mu predstava stať sa prednostom ženskej kliniky niektorej lekárskej fakulty na Slovensku. Preto sa začal intenzívne venovať postgraduálnemu vzdelávaniu ženských lekárov. Vynaložil úsilie, aby sa vedecko-pedagogicky kvalifikoval. Stal sa docentom, univerzitným profesorom a ako prvý gynekológ na Slovensku sa stal doktorom lekárskych vied v Prahe. S touto kvalifikáciou sa plne venoval postgraduálnej výchove gynekológov a pôrodníkov. Bol prvým vedúcim celoštátnej Katedry gynekológie a pôrodníctva ÚDL v Prahe už v roku 1954.

Svojou húževnatosťou sa stal primusom medzi kvalifikovanými ženskými lekármi – odborníkmi i z fakultných ženských kliník.

Profesor Dlhoš pochádzal z rodiny poštového úradníka. Mal dve sestry (staršiu a mladšiu). Na svet prišiel 10. mája 1910 vo Zvolene. Strednú školu vo Zvolene skončil maturitou v roku 1929. Imatrikuloval sa na Lekárskej fakulte UK v Bratislave. Promovaný bol v roku 1936. Pracovať začal na Klinike pôrodníckej a chorôb ženských u profesora Šeligu na Zochovej ulici v Bratislave. V kronike kliniky je uvedené, že asistentom bol v rokoch 1936 až 1941.

V roku 1941 bol MUDr. Dlhoš menovaný primárom Gynekologicko - pôrodníckeho oddelenia nemocnice vo Zvolene a gynekologickým konziliárom v kúpeľoch na Sliači. Prečo sa mladý lekár rozhodol opustiť pre jeho ďalší odborný a kvalifikačný rast pomerne výhodné miesto klinického asistenta? Dôvod bol hlavne existenčný, bol ženatý a manželka lekárka očakávala prvé dieťa. Druhým motívom bola túžba samostatne pracovať, využiť v praxi menšej nemocnice klinickú erudíciu gynekológa a pôrodníka. Vo Zvolene bola pomerne nová nemocnica a mal možnosť byť aj konziliárom kúpeľov na Sliači. Samozrejme, treba brať do úvahy aj to, že Zvolen bol jeho rodným mestom. Gynekologicko – pôrodnícke oddelenie zvolenskej nemocnice začalo už krátko po svojom otvorení poskytovať odbornú zdravotnícku starostlivosť na vysokej úrovni. Bolo to veľmi potrebné a žiadúce. Veď dojčenská úmrtnosť v okrese dosahovala v roku 1941 hodnotu 162,2 na 1000 živonarodených detí.
Výhodné bolo miesto konziliára v kúpeľoch Sliač, ktoré mali veľmi starú históriu. V roku 1938 mali kúpele až 1100 postelí.

Nemocnica vo Zvolene počas SNP, najmä chirurgia, pracovala vo dne v noci a kapacitou nestačila. Bolo potrebné zriadiť pomocnú tzv. odsunovú povstaleckú nemocnicu. Táto vznikla v budove gymnázia, mala 200 postelí. Veliteľom nemocnice bol menovaný nadporučík MUDr. Ernest Dlhoš.

V tejto nemocnici sa počas SNP MUDr. Dlhoš bližšie spoznal a zblížil aj s čatárom ašpirantom MUDr. Vojtechom Klimentom (1918 – 2006). Neskorším docentom a prednostom III. gynekologicko – pôrodníckej kliniky LF UK, FN v Bratislave na Bezručovej ulici.

V prvom povojnovom roku zostal primár Dlhoš vo Zvolene. Pre svoj ďalší kvalifikačný rast si určil tri priority:

1. Intenzívne štúdium, zvýšenie a prehĺbenie vedomostí a kvalifikácie v medicínskom odbore, ktorému sa odteraz chcel prednostne venovať. Bola to gynekológia a pôrodníctvo.
2. Pozrieť sa do zahraničia a do sveta. Otvorenie hraníc a nové možnosti cestovania chcel využiť na oboznámenie sa s tým, čo nového sa v medicíne, konkrétne v oblasti jeho záujmu udialo, ako ďaleko pokročila medicína vo svete.
3. Zatúžil po novom mieste pôsobenia. Cítil dostatok síl a energie začať nový život vo funkcii, ktorá ho nielen vnútorne obohatí a uspokojí, ale kde bude môcť aj optimálne využiť svoje schopnosti, erudíciu a vedomosti.

Od roku 1946 pôsobil primár MUDr. Dlhoš v Košiciach. Stal sa riaditeľom pôrodnice a babickej školy v tomto meste. Prečo práve Košice?

Košice boli v roku 1946 druhým najväčším mestom čo do počtu obyvateľov Slovenska. Nastal aj mohutný rozvoj vysokého školstva na Východnom Slovensku. Košická pôrodnica bola zdravotníckym zariadením značného rozsahu, s dlhou tradíciou a veľkou perspektívou. Funkcia riaditeľa Školy pre zdravotné sestry – pôrodné asistentky dávala MUDr. Dlhošovi aj možnosť uplatnenia jeho neobyčajných pedagogicko – výchovných schopností a kvalít, ktoré sa u neho objavili a uplatnili, keď bol asistentom Kliniky pôrodníctva a chorôb ženských na LF SU v Bratislave. Mohol uplatniť aj svoje mimoriadne organizačné schopnosti.

V roku 1947 si primár Dlhoš prehĺbil svoje odborné vedomosti 4 mesačným pobytom na gynekologicko – pôrodníckych klinikách v Berne, Bazileji, Curychu, Lausanne, Ženeve a v Strassburgu.

V roku 1948 prešiel MUDr. Dlhoš z Košíc do Martina v hodnosti prednostu Gynekologicko – pôrodníckeho oddelenia a riaditeľa Ústavu pre vzdelávanie a výcvik pôrodných asistentiek. V Martine vymenil vo funkcii prednostu a riaditeľa docenta MUDr. Teodora Schwarza (1892 – 1980), ktorý šiel do Košíc za prednostu Gynekologicko – pôrodníckej kliniky novovznikajúcej pobočky Lekárskej fakulty SU v Bratislave.

V roku 1949 primár Dlhoš úspešne habilitoval na LF SU v Bratislave a získal hodnosť docenta z vedného odboru gynekológia a pôrodníctvo.

Prezident republiky dňom 1. januára 1964 docenta Dlhoša menoval univerzitným profesorom gynekológie a pôrodníctva.

Dňa 14. apríla 1966 mu Vedecká rada Karlovej univerzity udelila hodnosť doktora lekárskych vied (DrSc).

Od vzniku Ústavu pre doškoľovanie lekárov v Prahe (ÚDL) bol vedúcim celoštátnej Katedry gynekológie a pôrodníctva. V roku 1957 vznikom Slovenského ústavu pre doškoľovanie lekárov bol vedúcim Katedry gynekológie SÚDL v Martine, Trenčíne i v Bratislave. Súčasne bol prednostom Kliniky chorôb ženských (SÚDL, ILF) až do svojho odchodu do dôchodku v roku 1981.

Profesor Dlhoš vo svojich prednáškach a publikáciách komplexne posudzoval biologické a patologické pochody v ženskom organizme – riešil otázky menštruácie, menštruačného cyklu, ovulácie a jej súvislosť so sterilitou. Podrobným rozborom hodnotil zmeny krvnej plazmy, ktoré nastávajú cyklicky počas menštruácie a v predmenštruačnej fáze. Zaoberal sa hormónovými vplyvmi na ženský organizmus. Študoval bezdetné manželstvá, kde bolo podozrenie z neplodnosti endokrinného pôvodu. Ak zistil príčinu sterility v poruche ovulácie, odporúčal vyvolať dozrievanie folikulu podaním gonádotropného hormónu. Mal dobré skúsenosti s kúpeľnou liečbou neplodných žien na Sliači. Nezabúdal ani na iné činitele, ktoré zapríčiňujú bezdetnosť, ako nedostatok pohlavnej hygieny, manželstvá v pokročilom veku, pohlavné choroby, tbc rodidiel. Vysoko hodnotil ústavné pôrody. ako prevenciu proti ďalšej neplodnosti. Študoval otázky „zbezbolestňovania“ pôrodu, že vhodným používaním uterotoník sa možno vyhnúť kliešťovým pôrodom, analyzoval príčiny vzniku atónie maternice v tretej dobe pôrodnej, Credeho hmat považoval za nefyziologický preto, že sa ním drví maternicová svalovina a placenta, uprednostňoval vytiahnutie placenty za po jej odlúpnutí za pupočník, postup si overil na 2000 ústavných pôrodoch. Prvý zaviedol kuldoskopiu do gynekologickej diagnostiky. Na jeho pracovisku v Trenčíne vyrástla skupina odborníkov, ktorá zoširoka rozvinula poznatky z gynekologickej endoskopie. Prof. Dlhoš má mimoriadnu zásluhu, že s nebývalou energiou prebojúval potrebu diagnostiky a aj liečby chorôb mliečnej žľazy na gynekologických pracoviskách, a na vlastnej klinike ju aj prakticky rozvíjal. Dosiahnuté výsledky sú zhrnuté v publikácii „Komplexná diagnostika nádorov prsníka“ Osveta, Martin, 1981, 245.- s. Za túto monografiu obdržali najvyššie odborné ocenenie Cenu prezídia Čsl. lek. spol. J. E. Purkyňu.

Pre profesora Dlhoša je príznačné, že svoju doktorskú dizertačnú prácu „Príspevok k vedeniu III. pôrodnej doby“ obhajoval ako prvý slovenský ženský lekár na horúcej pôde konzervatívnych pražských kliník Karlovej univerzity. V tom čas to bol revolučný čin v Česko – slovenskom pôrodníctve. Bol veľmi pracovitý, prednáškovo a publikačné plodný. Ako autor a spoluautor uverejnil takmer 450 publikácii, z toho vyše 20 monografií. Veľkou aktivitou sa zúčastnil písania päťdielneho diela „Gynekológia a pôrodníctvo“.

Samozrejme, mal aj svojich neprajníkov, závistlivcov a pochlebovačov, vyplýva to z našej národnej povahy. Každá veľká osobnosť ich mala a má. Bol vynikajúci pedagóg, celé dve generácie ženských lekárov pripravoval na špecializačné atestácie a pod jeho vedením úspešne absolvovali skúšky.

Profesor Dlhoš bol predsedom Slovenskej a striedavo Česko – slovenskej gynekologicko – porodníckej sekcie Čsl. lek. spol. J. E. Purkyňu v rokoch 1961 – 1973. Jeho vzťahy s českými kolegami boli vždy srdečné a priateľské. Vždy sa organizovali spoločné celoštátne zjazdy, konferencie, pracovné schôdze, za aktívnej účasti členov oboch spoločností.

Treba spomenúť jeho priateľstvo s mnohými významnými umelcami, literátmi a jeho opravdivý záujem o umeleckú tvorbu. Mal rozsiahle literárne vedomosti, bol hudobne nadaný. Počas štúdií na lekárskej fakulte s primárom Eugenom Gindlom hrávali pri rôznych príležitostiach – Gindl na husle, Dlhoš na klavíri. Obdivoval tvorbu Fullu, Bazovského a iných, ktorých diela vlastnil.

Obdivuhodná bola jeho láska k slobode, odpor k jej utláčateľom. Nikdy nebol oddaným obdivovateľom totalizmu. Bol silná osobnosť a mal sklom k individualizmu. Uvedomele sa hlásil k SNP, videl v ňom túžbu nášho ľudu po slobode a odpor k utláčateľom.

Profesor Dlhoš bol veľkým milovníkom prírody, vášnivý poľovník, obdivoval slovenské hory. Pri hodnotení jeho osobnosti, dosiahnutých úspechov, musíme obdivovať jeho životný elán, pracovitosť, múdru filozofiu, ktorú pre nás zanechal.

Autor: prof. MUDr. Michal Valent, DrSc.