prof. MUDr. Dionýz Dieška, DrSc.

(* 27. 06. 1914, † 15. 06. 2006)

Profesor Dionýz Dieška sa narodil 27. júla 1914 v mnohodetnej rodine v obci Valaská, časť Piesok, pri Podbrezovej. Ak preskočíme jeho roky strávené v rodnej obci, jeho kroky, ako čerstvého maturanta, viedli do Prahy na Karlovú univerzitu, kde začal študovať medicínu. Interná medicína mu učarovala. Odbor, ktorému sa napokon upísal na celý život. Významne mu v tom pomohol profesor Hynka, u ktorého mladý medik Dieška robil skúšku z vnútorného lekárstva. Práve on veľmi silno ovplyvnil odborný rast doktora Diešku.

Keď skončil Lekársku fakultu Univerzity Karlovej v Prahe v roku 1938 a po skončení základnej vojenskej služby, začína MUDr. D. Dieška pracovať na Internom oddelení Robotníckej sociálnej poisťovne v Bratislave na Bezručovej ulici, kde bol primárom profesor Ladislav Dérer. Človek veľmi citlivý, vnímavý a veľký znalec ľudí. Hneď si všimol mladého lekára, rozpoznal jeho odborné i morálne predpoklady a zobral si ho za školiteľa mladých prichádzajúcich lekárov.

V roku 1945 odchádza doktor D. Dieška do Trenčína, aby „dérerovskú“ internú medicínu, ako špecialista z vnútorného lekárstva, preniesol do tohto mesta. Stáva sa najmladším primárom – internistom na Slovensku. Na istý čas tiež zastáva funkciu riaditeľa nemocnice. Prijíma úlohu vybudovania postgraduálneho inštitucionálneho vzdelávania lekárov na Slovensku. Dňom 1. mája 1953 vzniká v Trenčíne Školské stredisko Povereníctva SNR pre zdravotníctva pre doškoľovanie lekárov. Išlo o úplne prvú organizáciu na území vtedajšieho Československa, ktorá predstavovala zárodok inštitucionalizovanej formy postrgraduálneho vzdelávania v zdravotníctve. 1. januára 1957 vzniká samostatný Slovenský ústav pre doškoľovanie lekárov so sídlom v Trenčíne, ale s pôsobnosťou pre celé Slovensko. Čas však ukázal potrebu skvalitnenia tejto práce, Trenčín nestačil pokryť mnohostranné potreby postrgraduálneho vzdelávania, lebo najmä teoretické ústavy sa nachádzali v Bratislave. Preto v priebehu rokov 1966 až 1967 sa inštitút sťahuje z Trenčína do Bratislavy. A docent Dieška sa stáva riaditeľom Inštitútu pre doškoľovanie lekárov a farmaceutov (vo funkcii pôsobil až do roku 1986), taktiež vedúcim Katedry vnútorného lekárstva a prednostom Internej kliniky. Začína kreovať kolektív pracovníkov, ktorí sa s nesmiernou húževnatosťou, angažovanosťou a odbornosťou zaslúžili o jej rast. Profesor D. Dieška sa vlastne stal zakladateľom Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave: „Je jeho nehynúcou zásluhou, že dnes máme v Bratislave Slovenskú zdravotnícku univerzitu, čím sa splnili vaše tajné plány a túžby,“ napísal do časopisu Lekársky obzor (7-8/2004) pri príležitosti 90. výročia jeho narodenia, rektor SZU, profesor MUDr. Ján Štencl, CSc.

V roku 1959 doktor Dieška získava hodnosť docenta na LF UK v Bratislave prácou Liečba útlmových, hyperplastických a naoplastických stavov krvotvorby a svoju pozornosť ďalej sústreďuje na vedeckú hodnosť kandidáta vied, ktorú získava na LF UPJŠ v Košiciach. V roku 1973 sa stáva mimoriadnym a neskôr aj riadnym profesorom vnútorného lekárstva a v tom istom roku získava aj titul doktora lekárskych vied.

Jeho vrcholom vedeckej a pedagogickej práce je napísanie prvej slovenskej štvorzväzkovej učebnice Vnútorné choroby, ktorú vydáva v roku 1963. Spomeňme aj 1296 - stranové Vademecum medici, ktoré práve zásluhou docenta D. Diešku, ale aj profesora K. Holomáňa a R. Menkynu uzrelo svetlo sveta v roku 1973.

Autor: prof. MUDr. Ján Štencl, CSc.