Prof. MUDr. Stanislav ČÁRSKY, DrSc.
(*1942 †1999)

Narodil sa 7.10.1942 v Bratislave, ako jediné z piatich detí profesora Konštantína Čárskeho, ktoré pokračovalo v rodinnej lekárskej tradícii. Promoval na Lekárskej fakulte UK v Bratislave v roku 1965. V rokoch 1965-1967 pracoval v Ústave patologickej anatómie LF UK ako sekundárny lekár. Od roka 1967 pôsobil na II. chirurgickej klinike LF UK pod vedením akademika Šišku do roka 1970 ako sekundárny lekár, v rokoch 1970-1980 ako odborný asistent. Od roka 1980 pôsobil v postgraduálnom Inštitúte pre ďalšie vzdelávanie lekárov a farmaceutov v Bratislave, do roka 1983 ako odborný asistent Subkatedry traumatológie, potom ako odborný asistent Katedry chirurgie pod vedením prof. Černého. V roku 1975 absolvoval atestáciu II. stupňa z chirurgie a v roku 1980 nadstavbovú atestáciu z hrudnej chirurgie. V roku 1980 obhájil kandidátsku dizertačnú prácu Pľúcne zmeny pri cirhóe pečene. V roku 1991 sa stal docentom s habilitačnou prácou Vnútrobrušné abscesy. Profesorom chirurgie sa stal v roku 1997. Doktorát vied získal na LF KU v Prahe. Osobne sa považoval za žiaka II. chirurgickej kliniky LF UK v Bratislave, akademika Šišku a docenta Kuželu v hrudnej chirurgii a prim. Huťana v brušnej chirurgii. Po zákernej a ťažkej chorobe zomrel v Bratislave v závere roka 1999.

V roku 1993 sa stal prednostom Chirurgickej kliniky nemocnice akad. L. Dérera a vedúcim Katedry chirurgie IVZ (od 1998 SPAM) v Bratislave. Pokračoval v šľapajach prof. Černého rozsahom a kvalitou chirurgických činností pracoviska, spektrum operácií rozšíril o metastázektómie pľúc a bol priekopníkom rutinnej chirurgickej liečby tymektómiou pri myasténii gravis. Do uvedeného obdobia patrilo aj rutinné zavedenie laparoskopickej chirurgie v klinickej práci a transanálna endoskopická mikrochirurgia, ktorých zavedenie na pracovisku podporoval. Prof. Čársky ako autorita medzi slovenskými chirurgmi v rokoch 1990-1997 zastával funkciu predsedu Slovenskej chirurgickej spoločnosti. Do práce pracoviska a jednotlivých chirurgov zaviedol rutinné audity jednotlivých oblastí operačných výkonov a tiež individuálne jednotlivých chirurgov v snahe objektivizovať dosiahnuté výslekdy. Publikoval takmer 80 odborných prác, odprednášal asi 120 odborných prednášok na domácich aj medzinárodných podujatiach, taktiež ako spoluautor prispel do štvordielnej učebnice Špeciálna chirurgia (1990-1996). Ako autor alebo spoluautor úspešne vyriešil 5 rezortných výskumných úloh.

Prof. Čársky patril k najvšestrannejším chirurgom pracujúcim na Slovensku. Robil najnáročnejšie krčné, hrudné aj brušné operácie. Nebál sa rozbehnúť riskantnú chirurgiu myasténie gravis, ukázal, že chirurg by sa nemal báť pľúcnych metastáz ani veľkých nádorov pečene. Obdivuhodný bol jeho zmysel pre podstatné veci, tak pri operáciách ako aj pri jeho prednáškach. Nezabaľoval, neprikrášľoval. Tak ako hovoril, tak aj robil. Popri každodennej chirurgickej práci si dokázal nájsť čas na to, aby sa s mnohými zo svojich skúseností podelil s kolegami. Ukázal, že chirurgia sa dá naplno robiť aj vtedy, keď sa človek musí prebíjať celý život za zdravím, aké druhí dostali bez námahy. Taktiež bol príkladom toho, čomu sa chirurgovia neučia ľahko – skromnosti až takej veľkej, že sotva sa k nej niekto z chirurgov priblíži. Bol súčasne mostom, cez ktorý mala slovenská chirurgia široké kontakty so zahraničím a bol príkladom nezištnej spolupráce medzi slovenskými, českými a moravskými chirurgmi.

Autor: Juraj Olejník, Bratislava jún 2007